Island – oheň

Oheň je podľa antického modelu jedným zo štyroch základných elementov. Spája sa s vodou, zemou a vzduchom. Ich spoločné miešanie už nekonečné roky tvaruje krajiny do najrôznejších foriem. To najúžasnejšie spojenie týchto živlov som videl zatiaľ na Islande. Neveríte?

Hovorí sa o ňom, že je ostrovom ohňa a ľadu. Oheň má ale mnoho podôb – môže to byť plamienok sviečky, svetlo v krbe, rozžeravený piesok na púšti alebo slnečná žiara. Je nevyspytateľný, divoký a nespútaný. Ale má tiež moc premeny a očistenia. Tu sa všetko na malom kúsku zeme spája do jedného celku a núti vás o všetkom premýšľať. Prvé dni máte pocit, že ste sa ocitli na inej planéte a nie v Európe.

Úvodné zoznámenie máte už za sebou a viete, že Island je tvorený všadeprítomnou vulkanickou činnosťou. Z počtu 200 sopiek je stále aktívnych asi 30. Máte zrazu pocit, že cítite horúcu pôdu pod nohami? Vnímate to veľmi správne a je len otázkou času, kedy a kde príroda opäť ukáže svoju silu.

Sopečný materiál tu už tisícročia buduje všetko naokolo. Keď sa už rozžeravená hmota nevie „zmestiť do zeme“, tak ju zvyčajne rýchlo opustí.  Na povrch sa dostávajú tony lávy, ktoré vytvárajú najneobyčajnejšie tvary. Cesta medzi nimi núti často k zastaveniu.

Ale rozmanité nie sú iba tvary. Po sopečnej šedi zrazu nie ja ani chýru ani slychu a pred vami sa objavia maľované obrazy. Zatvoríte na chvíľu oči, lebo máte pocit, že sa vám to iba sníva.

A keď ich opäť otvoríte, tak tie farby sú stále tam a vyzerajú opäť úplne inak. To vám svoje čaro hrdo predvádzajú dúhové hory – Landmannalaugar.

BUM… farby zrazu miznú. Prichádza Jökulshlaup – ľadovcová povodeň. Pod ľadovcom Vatnajökull vybuchuje v roku 1996 sopka a rýchlo mení ľad na vodu. Tá si následne nájde cestu von a pohroma začína. Obrovská masa čiernej vody, bahna a kameňov sa ženie čo najkratšou cestou k moru. Vzdialenosť 50 kilometrov prekonáva za 11 hodín. Aké sú dôsledky? Takmer 30 kilometrov krajiny (po šírke!) sa úplne zmení. Zničené je všetko, čo bolo nadosah – hlavná cesta, elektrické vedenie, mosty a aj more je nadlho zafarbené šedým zákalom. Keď cez toto územie prechádzate dnes (takmer po 20-tich rokoch), tak máte pocit, že svet je iba čierno-biely.